Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.

Etický kódex CCBE

08.04.2014

                                                                     ETICKÝ KÓDEX CCBE

 
1. PREAMBULA
 
 
1.1.               Funkcia advokáta/advokátky v spoločnosti
 
V spoločnosti, v ktorej jedným z najdôležitejších princípov je úcta k demokracii, plní advokát/advokátka osobitnú úlohu. Povinnosti advokáta/advokátky sa neobmedzujú len na dôsledný výkon toho, na čo bol(a) poverený(á) v rozsahu zákona. Advokát/advokátka musí slúžiť záujmom spravodlivosti a záujmom tých, ktorých práva a slobody mu/jej boli v dôvere zverené na obhajobu. Advokát/advokátka je povinný(á) nielen presadzovať vec klienta a zastupovať ho, ale zároveň byť poradcom klienta. Úcta k advokátskemu povolaniu je základnou podmienkou právneho štátu a demokracie v spoločnosti.
 
Z funkcie, ktorú má advokát/advokátka plniť, vyplýva množstvo právnych a morálnych povinností (ktoré sa niekedy zdanlivo dostávajú do vzájomného rozporu) vo vzťahu ku:
 
•                 klientovi,
 
•                 súdom a iným orgánom, pred ktorými advokát/advokátka zastupuje klienta, resp. pred ktorými koná v klientovom mene,
 
•                 advokátskemu povolaniu vo všeobecnosti a ku každému kolegovi – advokátovi/advokátke osobitne,
 
•                 verejnosti. Pre verejnosť je existencia slobodného a nezávislého povolania,  zjednoteného úctou k pravidlám, ktoré vytvára samotné povolanie, základným prostriedkom ochrany ľudských práv proti moci štátu a iným záujmom v spoločnosti.
 
1.2.                    Povaha zásad výkonu povolania
 
1.2.1.            Zásady výkonu povolania sú tvorené vedomým prijatím pravidiel tými, na ktorých sa vzťahujú, s cieľom zabezpečiť, že advokát/advokátka bude svedomito plniť funkciu, ktorú všetky civilizované spoločnosti považujú za zásadnú. Porušenie týchto pravidiel advokátom/advokátkou môže viesť k uloženiu disciplinárnych opatrení.  
 
1.2.2.              Konkrétne pravidlá každej advokátskej komory vychádzajú z jej vlastných tradícií. Sú prispôsobené organizácii a sfére pôsobnosti povolania v danom členskom štáte, súdnemu a správnemu konaniu v tomto štáte a jeho vnútroštátnej legislatíve. Nie je možné ani žiaduce vytrhávať národné pravidlá zo  vzájomných a konkrétnych súvislostí. Preto nie je zmysluplné snažiť sa o všeobecnú aplikáciu pravidiel, ktoré uvedenému účelu svojou podstatou nemôžu slúžiť.
 
Pravidlá každej advokátskej komory vychádzajú z rovnakých hodnôt a vo väčšine prípadov majú spoločný základ.
 
1.3.        Cieľ a účel kódexu
 
1.3.1.            Prebiehajúca integrácia Európskej únie a Európskej hospodárskej oblasti, ako aj nárast objemu cezhraničnej činnosti advokátov v rámci Európskej hospodárskej oblasti vyústili do potreby formulovať spoločné pravidlá platné pre všetkých advokátov v Európskej hospodárskej oblasti bez ohľadu na to, v ktorej advokátskej komore sú zapísaní. Špecifickým cieľom pravidiel je snaha zmierniť ťažkosti, ktoré vyplývajú z aplikácie „dvojitej deontológie“, najmä podľa čl. 4 a 7.2 Smernice EHS 77/249 a čl. 6 a 7 Smernice 98/5/ES.
 
1.3.2.            Organizácie, ktoré reprezentujú advokátske povolanie, prostredníctvom CCBE navrhujú, aby pravidlá, ktoré kodifikujú nasledovné články, boli:
 
                v súčasnosti považované za výraz konsenzu všetkých advokátskych komôr krajín Európskej únie a Európskej hospodárskej oblasti,
 
• v čo najkratšom čase prijaté ako vykonateľné pravidlá v súlade s  postupmi na úrovni členských krajín a Európskej hospodárskej oblasti, pokiaľ ide o cezhraničnú činnosť advokáta/advokátky v Európskej únii a Európskej hospodárskej oblasti,
 
• zohľadňované vo všetkých zmenách zásad výkonu povolania alebo odbornej praxe v jednotlivých štátoch s cieľom zabezpečiť ich postupné zosúlaď ovanie.
 
Uvedené organizácie ďalej vyslovujú želanie, aby sa pri výklade a aplikácii zásad výkonu povolania či odbornej praxe jednotlivých krajín v maximálnej možnej miere postupovalo v zmysle týchto zásad výkonu povolania.
 
Pravidlá domovskej advokátskej komory budú po prijatí vykonateľných pravidiel pre cezhraničnú činnosť advokáta/advokátky, ktoré tvoria obsah tohto kódexu, ďalej záväzné pre advokáta/advokátku len v rozsahu, v akom sú v súlade s týmito zásadami.  
 
1.4.      Oblasť pôsobnosti Ratione Personae
 
Tieto zásady výkonu povolania sa vzťahujú na advokátov v rozsahu definície pojmu „advokát“, ktorú obsahuje Smernica 77/249/ EHS a na advokátov z pozorovateľských krajín CCBE.
 
1.5.                  Vecná pôsobnosť
 
Bez toho, aby bolo dotknuté postupné zosúlaďovanie zásad výkonu povolania alebo odbornej praxe platných len v rámci členského štátu, sa nasledujúce pravidlá vzťahujú na cezhraničnú činnosť advokáta/advokátky v rámci Európskej únie a Európskej hospodárskej oblasti. Pod cezhraničnou činnosťou sa rozumejú:
 
(a)        všetky odborné kontakty s advokátmi iných členských štátov, mimo vlastných kontaktov advokáta/advokátky,
 
(b)               odborná činnosť advokáta/advokátky v inom členskom štáte bez ohľadu na to, či je advokát/advokátka na území daného štátu osobne prítomný(á), okrem vlastných činností advokáta/advokátky.
 
1.6.                  Výklad pojmov
 
Pojmy používané v týchto zásadách majú nasledovný význam:
 
“členský štát” je členský štát EÚ alebo iný štát, v ktorom advokátske povolanie spadá pod bod 1.4.
 
“domovský členský štát” je členský štát, v ktorom advokát/advokátka získal(a) právo používať svoje profesijné označenie.
 
“hostiteľský členský štát” je ktorýkoľvek iný členský štát, v ktorom advokát/ advokátka vykonáva cezhraničnú činnosť,  
 
“príslušný orgán” je stavovská organizácia(ie) alebo orgán(y) členského štátu, ktorá(é) zodpovedá(ju) za stanovenie pravidiel výkonu povolania advokátov a vykonáva(jú) disciplinárnu právomoc nad advokátmi.
 
“Smernica 77/249/ EHS“ je Smernica Rady 77/249/EHS z 22.marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby.
 
“Smernica 98/5/ES je smernica 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia.
 
2.            VŠEOBECNÉ PRINCÍPY
 
2.1.                  Nezávislosť
 
2.1.1.                Množstvo povinností, ktoré advokát/advokátka plní, vyžaduje absolútnu nezávislosť advokáta/advokátky od iných vplyvov, najmä od vplyvov, ktoré by mohli byť dôsledkom osobných záujmov advokáta/ advokátky alebo vonkajšieho nátlaku na jeho/jej osobu. Pri výkone spravodlivosti je dôvera v nezávislosť advokáta/advokátky nevyhnutná rovnako ako dôvera v nestrannosť sudcu. Advokát/advokátka je preto povinný(á) vyhýbať sa všetkým zásahom do svojej nezávislosti a nesmie ustúpiť z noriem spojených s výkonom povolania v snahe vyhovieť klientovi, súdu alebo tretej osobe.  
 
2.1.2.                Nezávislosť je rovnako významná v nesporových veciach aj v súdnom konaní. Právna rada, ktorú advokát/advokátka poskytol(a) klientovi, nemá žiadnu hodnotu, ak ju advokát/advokátka poskytol(a) iba pre vlastné uspokojenie, vo vlastnom záujme, alebo ak by bola reakciou na tlak zvonka.
 
2.2.                 Dôvera a bezúhonnosť
 
Vzťahy dôvery medzi advokátom/advokátkou a klientom môžu existovať iba vtedy, ak v žiadnom smere nedôjde k spochybneniu cti, dôstojnosti a bezúhonnosti advokáta/advokátky. Pre advokáta/advokátku sú tieto tradičné cnosti zároveň jeho stavovskými povinnosťami.
 
2.3.                  Povinnosť mlčanlivosti
 
2.3.1.                 Pre prácu advokáta/advokátky je nevyhnutné, aby mu/jej klient zveril aj to, čo by nepovedal inej osobe. Advokát/advokátka by mal(a) byť príjemcom informácií na základe dôvery. Klient nemôže advokátovi/ advokátke dôverovať bez pocitu istoty, že advokát/advokátka zachová mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel(a). Povinnosť mlčanlivosti je preto primárnym a základným právom a zároveň primárnou a základnou povinnosťou advokáta/advokátky.
 
Povinnosť advokáta/advokátky zachovávať mlčanlivosť slúži záujmom výkonu spravodlivosti aj záujmom klienta. Z tohto dôvodu má povinnosť mlčanlivosti nárok na osobitnú ochranu zo strany štátu.
 
2.3.2.               Advokát/advokátka musí zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel(a) v súvislosti s výkonom advokácie.   
 
2.3.3.                Povinnosť zachovávať mlčanlivosť nie je časovo obmedzená.
 
2.3.4.     Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje aj na spoločníkov advokáta/advokátky,   zamestnancov a na všetky ostatné osoby, ktoré mu/jej boli počas poskytovania právnej pomoci  k dispozícii.
 
2.4.                  Úcta k pravidlám iných advokátskych komôr
 
Pri výkone cezhraničnej činnosti sa môže od advokáta/advokátky z iného členského štátu vyžadovať dodržiavanie  profesijných zásad výkonu povolania hostiteľského členského štátu. Advokáti sú povinní informovať sa navzájom o pravidlách, ktoré sa budú na nich vzťahovať pri výkone konkrétnej činnosti.
 
Členské organizácie CCBE sú povinné predložiť platné zásady výkonu povolania sekretariátu CCBE, aby mohol dať každému advokátovi/advokátke k dispozícii kópiu platného kódexu.
 
2.5.                 Nezlučiteľnosť povolaní
 
2.5.1.               Advokátovi/advokátke môže byť zakázané vykonávať niektoré povolania, ak má poskytovať právne služby nezávisle a spôsobom, ktorý je v súlade s jeho/jej povinnosťou podieľať sa na výkone spravodlivosti.
 
2.5.2.               Pri zastupovaní alebo pri obhajobe klienta v súdnom konaní alebo pred inými verejnými orgánmi v hostiteľskom členskom štáte musí advokát/advokátka dbať na dodržiavanie pravidiel upravujúcich nezlučiteľnosť povolaní v rozsahu, v akom sa tieto pravidlá vzťahujú na advokátov príslušného hostiteľského členského štátu.
 
2.5.3.               Advokát/advokátka usadený(á) v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom chce priamo vykonávať obchodnú alebo inú činnosť nesúvisiacu s výkonom advokácie, musí rešpektovať pravidlá platné pre advokátov v danom hostiteľskom štáte, ktoré upravujú nezlučiteľnosť povolaní.
 
2.6.                  Reklama
 
2.6.1.               Advokát/advokátka môže informovať verejnosť o ním/ňou poskytovaných službách za predpokladu, že informácia je presná a nie je zavádzajúca. Advokát/advokátka je povinný(á) dodržať povinnosť mlčanlivosti a zachovať ostatné kľúčové hodnoty advokátskeho povolania.  
 
2.6.2.               Reklama advokáta/advokátky v ktoromkoľvek médiu, napr. v tlači, v rozhlase, televízii alebo v elektronickej forme, resp. iným spôsobom je povolená v rozsahu podmienok stanovených v ods. 2.6.1.
 
2.7.                  Záujem klienta
 
V súlade s náležitým dodržiavaním všetkých ustanovení zákona a zásad výkonu povolania musí advokát/advokátka vždy konať v najlepšom záujme klienta. Záujem klienta je povinný(á) povýšiť nad vlastné záujmy a nad záujmy ostatných advokátov.
 
2.8.                  Obmedzenie zodpovednosti advokáta/advokátky vo vzťahu ku klientovi
 
V rozsahu povolenom právom domovského a hostiteľského členského štátu môže advokát/advokátka svoju zodpovednosť vo vzťahu ku klientovi obmedziť v súlade so zásadami výkonu povolania, ktoré sa na advokáta/advokátku vzťahujú.
 
3.             VZŤAHY S KLIENTAMI
 
3.1.                  Prevzatie a skončenie zastupovania
 
3.1.1.      Advokát/advokátka je oprávnený(á) zastupovať klienta iba v rozsahu poverenia a v súlade s pokynmi tohto klienta. Advokát/advokátka však môže konať aj vtedy, ak ho/ju substitúciou poverí iný(á) advokát/advokátka zastupujúci(a) klienta, resp. vtedy, ak mu/jej prípad pridelí kompetentný orgán.
 
Ak v konkrétnej situácii nie je istá identita, spôsobilosť a oprávnenie osoby alebo orgánu, ktorý advokáta/advokátku poveruje zastupovaním, advokát/advokátka by mal(a) vynaložiť primerané úsilie na zistenie ich identity, spôsobilosti a oprávnenia.
 
3.1.2.                Advokát/advokátka poskytuje právnu pomoc a zastupuje klienta bezodkladne, svedomito a s vynaložením odbornej starostlivosti. Advokát/advokátka osobne zodpovedá za plnenie pokynov klienta. Je povinný(á) informovať klienta o stave veci, v ktorej ho/ju klient poveril zastupovaním.
 
3.1.3.              Advokát/advokátka nesmie prevziať vec, o ktorej vie, resp. mal(a) by vedieť, že bez spolupráce s advokátom/advokátkou, ktorý(á) je na vybavenie takejto záležitosti kompetentný(á), ju nevybaví.
 
Advokát/advokátka nesmie prijať poverenie, pokiaľ ho pre množstvo inej práce nemôže splniť bezodkladne.
 
3.1.4.              Advokát/advokátka nesmie vypovedať klientovi plnomocenstvo takým spôsobom alebo vtedy, ak by si klient v dôsledku vypovedania plnomocenstva nemohol včas nájsť iného právneho zástupcu a predísť tak hroziacej ujme.   
 
3.2.                  Konflikt záujmov
 
3.2.1.               Advokát/advokátka nesmie poskytnúť právnu pomoc alebo zastupovať dvoch, resp.  viacerých klientov v tej istej veci, ak medzi záujmami klientov dochádza ku konfliktu, alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo takéhoto konfliktu.
 
3.2.2.               Advokát/advokátka musí ukončiť zastupovanie viacerých alebo všetkých zainteresovaných klientov, ak medzi nimi dôjde ku konfliktu záujmov. Rovnako musí postupovať, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, alebo ak je ohrozená jeho/jej nezávislosť.
 
3.2.3.               Advokát/advokátka musí odmietnuť zastupovanie nového klienta, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré mu/jej zveril predchádzajúci klient, alebo ak by informácie, ktoré má advokát/advokátka k dispozícii o záležitostiach bývalého klienta, nového klienta neprimerane zvýhodnili.
 
3.2.4.               Ak advokáti vykonávajú advokáciu spoločne, ustanovenia ods. 3.2.1. až 3.2.3. platia rovnako pre združenie advokátov a pre všetkých jeho členov.
 
3.3.                  Pactum de Quota Litis
 
3.3.1.               Advokát/advokátka nie je oprávnený(á) uzavrieť dohodu o podielovej odmene „Pactum de Quota Litis“.
 
3.3.2.               Pod pojmom “Pactum de Quota Litis“ sa rozumie dohoda medzi advokátom/advokátkou a klientom uzatvorená pred právoplatným rozhodnutím vo veci, v ktorej je klient jednou zo zúčastnených strán. Prostredníctvom tejto dohody sa klient zaväzuje zaplatiť advokátovi/advokátke podiel na výsledku, ktorý klient pri ukončení veci dosiahne bez ohľadu na to, či ide o finančnú čiastku alebo iný prospech.
 
3.3.3.               Pactum de Quota Litis neobsahuje dohodu, podľa ktorej sa odmena bude účtovať v pomere k hodnote veci, ktorú advokát/advokátka vybavuje, ak je to v súlade s oficiálnou tarifou, alebo ak je pod kontrolou kompetentného orgánu vykonávajúceho právomoc nad daným advokátom/advokátkou.
 
3.4                   Regulácia odmien
 
3.4.1.                Klient musí byť v plnom rozsahu informovaný o odmene, ktorú si advokát/advokátka účtuje. Odmena musí byť primeraná, musí zodpovedať povahe veci, byť v súlade so zákonom a zásadami výkonu povolania, ktoré sa na advokáta/advokátku vzťahujú.
 
3.5.        Záloha na odmenu a náklady
 
Ak advokát/advokátka žiada od klienta zálohu na odmenu a/alebo úhradu hotových výdavkov, platba by nemala presiahnuť primeranú výšku predpokladanej odmeny a výšku predpokladaných nákladov v danej veci. Ak klient nezloží zálohu, advokát/advokátka môže zastupovanie ukončiť, alebo môže odmietnuť jeho prevzatie. Pritom vždy musí rešpektovať ods. 3.1.4.
 
3.6.                   Deľba o odmenu s osobami, ktoré nie sú advokáti
 
3.6.1.                Advokát/advokátka sa nesmie o odmenu deliť s osobou, ktorá nie je advokátom/advokátkou, s výnimkou prípadov, kedy je združenie advokáta/advokátky s inou osobou v súlade so zákonom a zásadami výkonu povolania, ktoré sa na advokáta/advokátku vzťahujú.
 
3.6.2.              Ustanovenie ods. 3.6.1. nebráni advokátovi/advokátke, aby zaplatil(a) odmenu, províziu alebo inú kompenzáciu dedičom zosnulého advokáta/advokátky alebo advokátovi/advokátke na dôchodku, ak preberá advokátsku kanceláriu zomrelého advokáta/advokátky, resp. advokáta/advokátky na dôchodku.
 
3.7.         Bezplatná právna pomoc
 
3.7.1.                Advokát/advokátka by mal(a) vždy dbať na hospodárnosť riešenia sporu, v ktorom ho/ju klient poveril zastupovaním a vo vhodnom štádiu by mal(a) klientovi poradiť, aby sa pokúsil usporiadať vec mimosúdne.   
 
3.7.2.                 Vo vhodných prípadoch poskytne advokát/advokátka klientovi informácie o možnostiach bezplatnej právnej pomoci.
 
3.8.                  Finančné prostriedky klienta
 
3.8.1.                 Advokáti, ktorým boli počas výkonu povolania zverené finančné prostriedky v mene klientov alebo v mene tretích osôb (ďalej iba “klientske prostriedky“), musia uložiť tieto prostriedky na účet v banke alebo v inom podobnom finančnom ústave, ktorý podlieha kontrole štátneho orgánu (ďalej iba „účet klienta“). Účet klienta musí byť oddelený od iných účtov advokáta/advokátky. Všetky finančné prostriedky, ktoré advokát/advokátka od klienta prijme, by mali byť uložené na tomto účte, pokiaľ majiteľ týchto prostriedkov nerozhodne, že s finančnými prostriedkami má byť naložené inak.
 
3.8.2.            Advokát/advokátka musí viesť úplné a presné záznamy, v ktorých bude uvedený spôsob, ako advokát/advokátka nakladá s klientskymi prostriedkami a ako sú odlíšené prostriedky klienta od iných prostriedkov advokáta/advokátky. Záznamy sa musia uchovávať po dobu obvyklú v jednotlivých štátoch.
 
3.8.3.   Účet klienta nesmie ísť do debetu s výnimkou prípadov výslovne uvedených v predpisoch jednotlivých  štátov, alebo v dôsledku poplatkov účtovaných bankou, ktoré advokát/advokátka nemôže ovplyvniť. Takýto účet nesmie byť poskytnutý ako záruka, ani byť použitý ako zabezpečovací prostriedok z akéhokoľvek dôvodu. Nesmie dôjsť k započítaniu ani zlúčeniu účtu klienta s iným bankovým účtom. Prostriedky klienta uložené na klientskom účte nesmú byť použité na zaplatenie dlhu advokáta/advokátky voči banke.
 
3.8.4.             Klientske prostriedky budú prevedené majiteľom týchto prostriedkov v čo najkratšom čase, alebo v súlade s podmienkami, ktoré odsúhlasili.
 
3.8.5.            Advokát/advokátka nesmie previesť finančné prostriedky z účtu klienta na svoj vlastný účet  za účelom úhrady vynaložených nákladov bez toho, aby o tom písomne klienta informoval(a).
 
3.8.6.      Kompetentné orgány v členských štátoch majú právomoc overiť a prešetriť záznamy týkajúce sa klientskych prostriedkov pod podmienkou dodržania povinnosti mlčanlivosti, ktorá sa na ne môže vzťahovať.   
 
3.9.                 Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania
 
3.9.1.                Pri výkone advokácie musia byť advokáti poistení pre prípad porušenia občiansko-právnej zodpovednosti, ku ktorému by mohlo dôjsť pri výkone povolania. Rozsah poistenia musí primerane zodpovedať povahe a rozsahu rizík, ktorým môže byť advokát/advokátka pri výkone povolania vystavený(á).
   
3.9.2.               Pokiaľ advokát/advokátka nie je schopný(á) uzatvoriť takéto poistenie, je povinný(á) na túto skutočnosť a jej následky upozorniť klienta.
 
4.             VZŤAHY K SÚDOM
 
4.1.                  Pravidlá výkonu povolania na súde
 
Ak advokát/advokát vystupuje alebo sa zúčastní konania pred súdom alebo tribunálom iného členského štátu, musí dodržiavať pravidlá výkonu povolania, ktoré platia pred daným súdom alebo tribunálom.
 
4.2.               Spravodlivé konanie
 
Advokát/advokátka je povinný(á) vždy konať s náležitým zreteľom na spravodlivý proces.
 
4.3.               Vystupovanie na súde
 
Advokát/advokátka preukazuje súdu náležitú úctu a zdvorilosť. Záujmy klienta obhajuje čestne a otvorene bez ohľadu na vlastné záujmy a bez ohľadu na dôsledky, ktoré by čestná a otvorená obhajoba mohla mať na ňu/naňho alebo na iné osoby.
 
4.4.                 Nepravdivé alebo zavádzajúce skutočnosti
 
Advokát/advokátka nesmie súdu nikdy vedome predkladať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.
 
4.5.                 Konanie pred rozhodcovským súdom a pod.
 
Pravidlá, ktoré upravujú vzťah advokáta/advokátky k súdu, platia rovnako pre vzťah advokáta/advokátky k rozhodcom a k iným osobám, ktoré vykonávajú sudcovské alebo iné podobné funkcie, hoci aj príležitostne.
 
5.            VZŤAHY MEDZI ADVOKÁTMI
                                                                                   
5.1.                 Profesionálna kolegialita v rámci advokátskeho stavu
 
5.1.1.               Kolegialita v rámci advokátskeho stavu si vyžaduje vzťah dôvery a spolupráce medzi advokátmi na prospech klientov a v záujme predchádzania zbytočným sporom  a správaniu, ktoré môže poškodiť povesť advokátskeho povolania. Kolegialita v žiadnom prípade nikoho neoprávňuje povýšiť záujmy profesie nad záujmy klienta. 
 
5.1.2.               Advokát/advokátka by mal všetkých advokátov ostatných členských štátov považovať za kolegov a správať sa k nim korektne a zdvorilo.
 
5.2.                  Spolupráca advokátov rôznych členských štátov
 
5.2.1.               Advokát/advokátka, na ktorého(ú) sa obrátil kolega z iného členského štátu, je povinný(á) odmietnuť poverenie vo veci, na vybavenie ktorej nie je kompetentný(á). V takom prípade by mal(a) advokát/advokátka kolegovi pomôcť pri získavaní nevyhnutných informácií, aby mohol poveriť advokáta/advokátku, ktorý(á) bude schopný(á) požadovanú službu poskytnúť.
 
5.2.2.               V prípade spolupráce advokátov rôznych členských štátov sú obaja vo všeobecnosti povinní prihliadať na prípadné odlišnosti jednotlivých právnych systémov, ako aj na prípadné odlišnosti v právomociach stavovských organizácií a v povinnostiach advokátov v daných členských štátoch.
 
5.3.                  Korešpondencia medzi advokátmi
 
5.3.1.               Ak si advokát/advokátka, ktorý(á) má v úmysle poslať korešpondenciu kolegovi do iného členského štátu, želá zachovanie dôverného charakteru tejto korešpondencie, mal(a) by svoj zámer vyjadriť jasne ešte pred odoslaním dokumentov.
 
5.3.2.               Ak potenciálny príjemca správy nie je schopný zabezpečiť dôvernosť informácií, je povinný o tom následne bez zbytočného odkladu informovať odosielateľa.
 
5.4.                  Odmena za sprostredkovanie
 
5.4.1.               Advokát/advokátka nesmie požadovať ani prijať odmenu, províziu alebo inú kompenzáciu od iného advokáta/advokátky ani od tretej osoby za sprostredkovanie alebo odporučenie klienta.
 
5.4.2.               Advokát/advokátka nesmie nikomu poskytnúť odmenu, províziu alebo inú kompenzáciu za sprostredkovanie klienta. 
 
5.5.                  Komunikácia s protistranami
 
V konkrétnej veci môže advokát/advokátka komunikovať priamo s osobou, o ktorej vie, že ju v tejto veci zastupuje iný(á) advokát/advokátka, iba so súhlasom zastupujúceho(ej) advokáta/advokátky. O všetkých krokoch je povinný(á) informovať advokáta/advokátku protistrany.
 
5.6.                  (zrušené rozhodnutím Plenárneho zasadnutia CCBE v Dubline 6. decembra 2002).
 
5.7.                Zodpovednosť za odmeny
 
Ak sa advokát/advokátka v rámci profesionálnych vzťahov s členmi advokátskych komôr rôznych členských štátov neobmedzí iba na odporučenie či predstavenie iného advokáta/advokátky klientovi, ale naopak, ak  namiesto seba poverí vybavením veci kolegu, alebo ho požiada o radu, je povinný(á) zaplatiť zahraničnému kolegovi primeranú odmenu a náklady, a to aj vtedy, ak klient nemá finančné prostriedky. Advokáti, ktorých sa to týka, sa však v týchto veciach môžu na začiatku spolupráce dohodnúť inak. Advokát/advokátka, z  poverenia ktorého(ej) sa výkon realizuje, môže kedykoľvek obmedziť svoju osobnú zodpovednosť za výšku odmien a nákladov len na obdobie predchádzajúce momentu, kedy zahraničný(á) advokát/advokátka dostal(a) správu o tom, že poverujúci(a) advokát/advokátka v budúcnosti už takúto zodpovednosť odmieta.
 
5.8.            Ďalší profesionálny rozvoj
 
Advokáti by mali udržiavať a rozvíjať svoje odborné vedomosti a zručnosti plne si uvedomujúc európsku dimenziu výkonu ich povolania.
 
5.9.      Spory medzi advokátmi rôznych členských štátov
 
5.9.1.               Ak si advokát/advokátka myslí, že kolega v inom členskom štáte konal v rozpore so zásadami výkonu povolania, je advokát/advokátka povinný(á) príslušného kolegu na to upozorniť.
 
5.9.2.                Ak medzi advokátmi rôznych členských štátov dôjde k osobnému rozporu v otázkach výkonu povolania, mali by sa najprv pokúsiť urovnať spor kolegiálnou cestou.
 
5.9.3.               Advokát/advokátka nesmie vo veciach uvedených v ods. 5.9.1. alebo 5.9.2. začať konanie proti kolegovi/kolegyni z iného členského štátu bez toho, aby predtým nevyrozumel advokátske komory alebo právnické spoločnosti, ktorých členmi obaja sú. Účelom takéhoto oznámenia je poskytnúť obom advokátskym komorám či právnickým spoločnostiam možnosť byť nápomocné pri dosahovaní dohody.    
 
                     
Späť